Sójová sviečka Vianočný stromček Špirálko

Rozprávka o sviečke menom Špirálko.

Kdesi v zasneženej dielničke, ukrytej medzi tichými kopcami a lesom, kde voňajú jedličky a sneh sa trbliece ako diamanty, sa jedného zimného večera zrodila sviečka. Nebola to hocijaká sviečka — volala sa Špirálko, pretože jej telo sa v jemných závitoch krútilo ako vetvička mladého vianočného stromčeka.

Špirálko bol vyrobený z čistej sójovej voskovej hmoty, bielej ako prvý sneh. Majsterka sviečkarka ho odlievala s láskou a šepotom starých vianočných piesní. Do každej kvapky vosku vložila prianie — nech prináša pokoj, teplo a spomienku na časy, keď sa svet spomalí a rodiny sa zídu okolo svetla.

Keď sviečku zapáliš, Špirálko ožije. Jeho plamienok sa tancujúc odráža na stenách, akoby rozprával príbehy z Vianočného lesa — o malých veveričkách, ktoré zdobia šišky, o sovách, čo strážia ticho noci, a o hviezde, ktorá svieti nad najvyšším stromčekom, aby všetkým pripomenula, že svetlo sa vždy vracia domov.

Jeho vôňa je jemná, čistá a útulná — pripomína čerstvo narezané ihličie, trošku vanilky a kvapku zimného vzduchu, ktorý vonia ako radosť a očakávanie. Neprenikavá, no čarovná — presne taká, ako chvíľa, keď si v tichu sadneš k oknu a pozoruješ prvé vločky.

Špirálko je viac než sviečka. Je to malý kúzelný spoločník, ktorý ti rozsvieti večery, pohladí dušu a naplní domov vianočným pokojom.

Zapáľ ho, a možno aj ty začuješ tiché praskanie, ako keď les šepká:
„Šťastné a pokojné Vianoce, nech svetlo vždy nájde cestu k tebe.“